Rendezvény - Beszélgetés, előadás, képzés

Utazók a könyvtárban – Kína

professzor Svetozár Krno előadása szlovák nyelven: Monzúnový Sečuán. Východné Himaláje

 

“Čínsky kantón Sečuán hraničí na západe s Tibetom. Do vienka dostal krásnu, pestrú prírodu. Tiahne sa od nížin až po Himaláje. Bez irónie ide o krajinu, kde „zajtra znamená predvčerom“. Všade cítiť nesmierny, dlhodobý a systematicky pripravovaný ekonomický rast, v ktorom Číňania zúročujú prastaré tradície a nové skúsenosti a poznatky. Zo dňa na deň sa predlžujú cesty, stavajú sa horské tunely a mestá. Autostrády lemujú palmy, aj vo výškach nad štyritisíc metrov pribúdajú betónové magistrály a tunely. Vlak dosahuje rýchlosť vyše dvesto kilometrov za hodinu. Stredná vrstva rastie nielen počtom ale aj postavením. Obyvateľstvo sa koncentruje vo veľkomestských mrakodrapoch, vidiek ostáva pomerne redšie osídlený. 

Prednáška nás zavedie najprv k pamiatkam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – k 71–metrov vysokému Budhovi v Lešane a na posvätné pohoria – budhistický Emejšan a taoistický Činčenšan. Svetozár Krno strávil väčšinu času v tibetskom autonómnom okruhu, ktorému sa stále na rozdiel od známej Tibetskej autonómnej oblasti vyhýbajú komerční turisti a ktorý si tým zachoval viac pôvodnej kultúry ako samotný Tibet. Život v úzkych údoliach a kláštoroch síce neúprosne poznačuje moderná doba, ale uchováva si to pôvodné, ktoré neustále priťahuje nekonvenčných cestovateľov. Zavítal do pohoria Ta-süe-šan (Veľké snežné hory). Pod najvýchodnejšou sedemtisícovkou končiarom Miňa Konga (7 556 m) kráčal dva týždne celkom sám. V najľudnatnejšej krajine sveta stretol iba piatich pastierov, päťdesiat yakov, osem diviakov, troch jazvecov a niekoľko orlov.

V dedinkách okolo mesta Danba stoja vysoké veže na strmých svahoch ako v gruzínskej Svanetii. Hrebene nad kláštormi sú posiate nekonečnými pestrými vlajkami. Prednášateľ navštívil aj pohoria Štyroch dievčat (Singuniang-šan) a Jala Holy (severne od sečuánskeho strediska Tibeťanov Kanding). “

Spisovateľ Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc. patrí k priekopníkom expedičnej turistiky (http://www.outdoorfilmy.sk/clanky/svetozar-krno-priekopnik-slovenskej-expedicnej-turistiky/ a www.dobrodruh.sk/clanok/sveto-krno-cestovanie-mi-pripomina-vino-treba-si-ho-vychutnat-nie-pit-na-ex). Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, na Kryme, v gréckych, kosovských a macedónskych horách, Čiernej hore, na sopkách Réunionu, Mauríciu, Tenerife a Madeire, v Centrálnom, Východnom a Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kazašskom a kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, kórejských národných parkoch, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke, a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Dvakrát prešiel peši 750-kilkometrovä Cestu hrdinov SNP (roky 1975 a 2019).

Je spisovateľom literatúry faktu (http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/svetozar-krno) a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v dvanástich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom. Hľadá zdroje novej renesancie. 

Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácií expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska.

Vzdelaním je politológ a kulturológ. Vedie Katedru politológie a euroázijských štúdií FF UKF v Nitre.

Esejistické cestopisy

  1. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2001, 160 s.
  2. Od kaukazských ľadovcov po slnečný Tadžikistan. Bratislava: Karpaty-Infopress 2003, 160 s.
  3. Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány. Bratislava: Karpaty-Infopress 2007, 152 s.
  4. Od brehov Issyk-kulu po Pamír. Bratislava: Karpaty-Infopress 2009, 160 s.
  5. Ak je na zemi raj, Gruzínske kapitoly. Bratislava: Karpaty-Infopress 2002, 160 s (spolu s otcom, Milošom Krnom)
  6. Zo sibírskeho Tibetu ku kolíske Džingischána. Bratislava: Karpaty-Infopress 2011, 184 s.
  7. Od prameňa Gangy po indický Tibet. Bratislava: Karpaty-Infopress 2013, 160 s.
  8. Monzúnový Sečuán a čínsky sever. Bratislava: Karpaty-Infopress 2015, 176 s.
  9. Nepál v monzúnovom šate. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 160 s.
  10. Cestou necestnou za polárnym slnkom. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
  11. Od Atlantického oceánu po Egejské more. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
  12. Zo slnečného Balkánu do srdca Európy. Bratislava: Karpaty-Infopress 2017, 176 s.
  13. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 272 s., druhé rozšírené a prepracované vydanie
  14. Farby, ľudia a báje južného Kaukazu. Bratislava: Karpaty-Infopress 2018, 200 s.
  15. Od Hokkaida po Južnú Kóreu. Bratislava: Karpaty-Infopress 2019, 160 s. 

 

Dátum1970. január 01., 00:00 - 00:00
Forrás, adományozó
Rövid URL
ID75569
Módosítás dátuma2019. október 11.

Hibát talált?

Üzenőfal